Otvorený list prezidentke Slovenskej republiky k degradácií Tatier

Vážená pani Zuzana Čaputová, prezidentka Slovenskej republiky,

ako občania si dovoľujeme obrátiť sa na Vás, aby sme Vás informovali o extrémne zlej situácii v oblasti aktuálne prebiehajúceho stavebného rozvoja vo Vysokých Tatrách, tým aj o zlej situácii pri správe Tatranského národného parku a biosférickej rezervácie Tatry vyhlásenej v roku 1993 v rámci programu MAB UNESCO ako aj pri rozhodovaní orgánov štátnej správy na úsekoch starostlivosti o životné prostredie a územného plánovania. Ide o neúmernú realizovanú aj plánovanú výstavbu prevažne investičných nehnuteľností, v mnohých prípadoch v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky a taktiež v rozpore s právami a potrebami občanov tejto krajiny.

Istotne registrujete, že v poslednom roku sa v slovenských médiách často objavujú reportáže z Tatier, v ktorých sú odhaľované  rôzne kontroverzné investičné projekty, ktoré už dostali povolenia a kladné stanoviská od štátnych úradov a inštitúcií. To sa často udialo na hrane, alebo dokonca s porušením zákonov Slovenskej republiky, čoho výsledkom je postupné zhoršovanie, alebo v mnohých prípadoch aj poškodenie životného prostredia. Za posledné desaťročie môžeme dokonca hovoriť o absolútnej absencii posudzovania vplyvov na životné prostredie a kumulovanie dôsledkov tejto nečinnosti vyústilo do nadmernej záťaže a nadužívania územia a popiera sa tak samotné poslanie národného parku.

Ako príklad, ktorý zostane symbolom tejto éry v našej krajine, kedy boli povyšované záujmy, až rozmary, istých ľudí nad zákonmi, je v našich Vysokých Tatrách vyhliadková veža na Štrbskom Plese. Dnes už vieme, že pri preverovaní povoľovacieho konania tejto stavby Okresná prokuratúra z Popradu dokonca vydala upozornenie prokurátora, že daná veža nebola postavená a skolaudovaná v súlade so zákonmi SR. Napriek tomu Okresná prokuratúra Poprad nepožaduje žiadnu nápravu ani trest. Je to o to prekvapujúcejšie, že jeden z podnetov na preskúmanie zákonnosti vydala aj Generálna prokuratúra SR osobne prostredníctvom nového generálneho prokurátora, ale verejne a podľa nášho názoru ani právne prípad neuzavrela.

Možno ste postrehli, vážená pani prezidentka, podobný prípad z Tatranskej Lomnice. V tomto prípade kompetentné úrady, dokonca ani Správa TANAPu nepovažovali, pri povoľovaní zámeru súkromného investora za nutné požadovať posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Pritom zámerom investora bolo pre svoju schátranú vilu nachádzajúcu sa na území Tatranského národného parku realizovať prieskumný vrt do hĺbky 500 m na získanie geotermálnej vody ako zdroja jej vykurovania. Namiesto toho, aby bol investorovi citovaný zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý v národných parkoch taxatívne zakazuje akúkoľvek banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom, tak dokonca aj Ministerstvo životného prostredia SR mu udelilo v minulosti povolenie na prieskumné územie a ignorovalo zákony. Je smutné, že na tieto zlyhania musí poukazovať občianska verejnosť a štát, ktorý má povinnosť vo svojej funkcii zabezpečovať ústavne právo na zdravé životné prostredie a zákonnosť v sfére environmentálneho práva tak absolútne zlyháva.

Preto, vážená pani prezidentka, sa týmto listom obraciame na Vás. Žiaľ aktuálna situácia nás núti podrobnejšie informovať aj Vás, ako prezidenta tejto krajiny, čo sa deje vo Vysokých Tatrách a tiež podľa informácii z médií aj v iných cenných regiónoch Slovenska. Najhoršie sú veľké projekty apartmánových domov a iných investičných nehnuteľností, ktoré vyrastajú v Tatranskom národnom parku a jeho ochrannom pásme ako huby po daždi. Svojím charakterom a rozsahom negujú zmysel národného parku ako kľúčového priestoru, ktorý okrem dôležitej funkcie pre naplnenie podmienok klimatickej liečby a pre regeneráciu síl a oddych pre tisícky slovenských občanov je aj pilierom pre zachovanie unikátnej biodiverzity, od ktorej závisí naše prežitie.

Prípady, ktoré sa objavujú v médiách sú však len malou časťou šokujúcej reality.  Podľa nám dnes známych údajov z už schválených územných plánov jednotlivých obcí tatranského regiónu až jedna tretina ochranného pásma Tatranského národného parku je určená pre novú výstavbu apartmánov, domov a rekreačných zariadení. Ekologický účel ochranného pásma národného parku TANAP tak prestáva plniť svoju úlohu. Medzi Popradom a tatranskými osadami vznikne silne urbanizovaný priestor väčší, ako je mesto Poprad. Inými slovami, zhruba jedna tretina ekosystémových funkcií a služieb v tejto zóne môže byť postupne zničená. Prepojenie jednotlivých biotopov a migračných koridorov divo žijúcich zvierat bude prerušené, zvyšujúc tak možnosť neželaného stretu človeka s veľkými cicavcami. Tieto strety skoro denne vidíme ako senzácie v médiách, a to aj keď sú dôsledkom konkrétnych rozhodnutí v správe slovenskej prírody.

Postupná redukcia a fragmentácia ochranného pásma znamená, že jeho funkcia sa presúva do samotného národného parku, čím sa zmenšuje jeho skutočná rozloha. Krásny otvorený priestor na úpätí Vysokých Tatier bude navždy stratený, čo bude mať negatívny vplyv na našu schopnosť adaptovať sa na zmenu klímy, ale aj vážne sociálne a ekonomické dôsledky. Výstavba vo Vysokých Tatrách nemá nič spoločné s potrebami miestnych ľudí, ktorí tu žijú. Naopak, rast cien nehnuteľností vyvolaný vysokým záujmom investovať voľné finančné prostriedky developerov a investorov v Tatrách vedie k redukcii pôvodného obyvateľstva a výrazne znižuje možnosť mladých ľudí dovoliť si bývanie v tatranskom regióne. Tento model, kde si vie niekto za peniaze kúpiť súhlasy úradníkov by už nemal pokračovať.

Vážená pani prezidentka, vnímame Váš záujem o otázky životného prostredia a o zasadzovanie sa o trvalo udržateľný rozvoj našej krajiny už z minulosti, a to nie len z Vašej iniciatívy ohľadne Pezinskej skládky. Dňa 21. septembra 2021 ste vo Vašom príhovore na 76. Valnom zhromaždení OSN pred medzinárodným spoločenstvom spomenuli, že každý z nás si má splniť svoju úlohu pri ochrane biodiverzity. Uviedli ste, že na Slovensku bude do roku 2025 polovica územia národných parkov bez zásahov človeka a že o 10 rokov sa územie bez ľudských zásahov rozšíri na tri štvrtiny rozlohy národných parkov. Bohužiaľ, situácia vo Vysokých Tatrách tieto ciele pri dnešnom stave a trendoch neumožní naplniť. Iba ak sebaklamom, keď národný park zmenšíme na samotné štíty a pod nimi tak cenné prírodné územia už nebudú, resp. ostanú len ich ostrovné zvyšky.

Pri správe biosférickej rezervácie Tatry si Slovenská republika neplní svoje medzinárodné záväzky a pri hrubom porušovaní európskych legislatívnych záväzkov v ochrane životného prostredia v Tatrách hrozia Slovensku možné sankcie. Sú tu nezvratné škody páchané na biotopoch národného a nadnárodného významu. Územie stráca svoju schopnosť plniť ekologické funkcie a nám sa už teraz nedarí zachovať zdravé Tatry pre budúce generácie. Preto by sme si veľmi vážili Vašu podporu v našich snahách, ktorými by sme chceli zabrániť ďalšej devastácii Tatier, zániku národného prírodného dedičstva, zhoršovaniu kvality života obyvateľov regiónu a eventuálne aj strate statusu biosférickej rezervácie UNESCO, ktorý hrozí, ak sa nič v prístupe štátu nezmení.

Vážená pani prezidentka, radi by sme Vás týmto požiadali o stretnutie, prípadne Vašu návštevu regiónu a jeho problémových území. Máme nádej, že Váš výrazný hlas by mohol veci pomôcť a primäť kompetentných ale aj verejnosť k zmene postojov a k prehodnoteniu súčasného smerovania devastačnej výstavby v Tatrách a ich podhorí.
Za Vašu odpoveď a prípadnú ochotu pomôcť Vám budeme veľmi vďační.

Občianska iniciatíva Milujem zelené Tatry

Zoznam signatárov

Ing. Svetlana Belova, riaditeľka združenia pre ochranu prírody „Machaon International“, člen WCPA/IUCN a Community of best management practices in UNESCO designated territories

Ing. Ján Šimko, Podpredseda Asociácie slovenských kúpeľov, exposlanec NR SR, člen komisie cestovného ruchu, životného prostredia a dopravy pri MZ mesta Vysoké Tatry, bývalý viceprimátor Mesta Vysoké Tatry

Bc. Peter Jariabka, koordinátor krajinného a dopravného plánovania pre Štrbské Pleso, člen pracovnej skupiny pre udržateľný rozvoj a zachovanie Štrbského Plesa, medzinárodný horský sprievodca, environmentalista a krajinár, Štrbské Pleso

Bc. Pavel Herich, speleológ, predseda OZ Pre Dolinu, Liptovsky Mikuláš

Pavol Barabáš – ochranca a filmár tatranskej prírody, držiteľ mnohých medzinárodných ocenení za filmy s enviromentálnou tematikou.

Ing. Lucia Dubielová, poslankyňa MZ Vysoké Tatry a predsedníčka komisie cestovného ruchu, životného prostredia a dopravy pri MZ mesta Vysoké Tatry

Iveta Bohušová, zástupca štatutára OZ Spoznávajme Tatry, členka komisie CR a ŽP v Meste Vysoké Tatry

Ivan Bohuš, štatutár OZ Spoznávajme Tatry, publicista, fotograf, vydavateľ, pracovník klimatického observatória Skalnaté pleso

Mgr. Rudolf Pado, predseda Občianskeho združenia TATRY, blogger, Liptovský Mikuláš

Roman Běhal, predseda OZ LIPA Liptovskí aktivisti, Liptovský Mikuláš

Juraj Husovský, poslanec MZ mesta Vysoké Tatry a vedúci prevádzky lanových dráh

Ing. Lenka Rusnáková, riaditeľka Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry

MUDr. Dalibor Piovarči, primár oddelenia Centra hrudníkovej chirurgie v Národnom ústave tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy

Belova Olga, vodkyňa 1. oddielu skautiek Lesná háveď, Poprad

Ing. Michal Machala, riaditeľ Múzea tatranskej kinematografie a fotografie, Vysoké Tatry

Mgr. Marcel Kubinský, Medzinárodný horský sprievodca, dobrovoľný záchranár HZS, špeciálny pedagóg

MUDr. Igor Miko, detský lekár a lekár expedície horolezcov v Himalájach, lekár a odborník klimatickej liečby

Mgr. Katarína Bohušová, geograf a krajinný ekológ, publicista, Tatranská Lomnica

PaedDr. Róbert Gálfy, člen OZ Spoznávajme Tatry, horský vodca, bývalý poslanec Mestského zastupiteľstva mesta Vysoké Tatry

Ing. František Mrázik, horský sprievodca, predseda Tatranskej horskej služby – dobrovoľného zboru

Mgr. Juraj Haščák, bývalý primátor Vysokých Tatier, dlhoročný učiteľ a riaditeľ, predseda Klubu Tatrancov

Doc. Ing. Peter Urban, PhD., vysokoškolský učiteľ, zoológ, ekológ, UMB Banská Bystrica

Doc. Ing. Peter Jančura, PhD., emeritný vysokoškolský učiteľ, krajinár, Lučenec

MUDr. Mária Radačovská, lekárka a poslankyňa MZ mesta Poprad

Ing. Michal Mravec, senior konzultant, milovník prírody, rekreačný skialpinista a horolezec

Mgr. Dobromil Galvánek, PhD., výskumný pracovník Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, vegetačný ekológ, Hrochoť

MUDr. Marianna Šimková, bývalá vedúca lekárka Čsl. št. kúpeľov Nový Smokovec, lekárka špecialistka FBLR, odborníčka na klimatickú liečbu

Samuel Štefánik, dlhoročný pracovník Ústavu experimentálnej fyziky na Lomnickom štíte, Vysoké Tatry

Pavol Rajtár, horský vodca a horský záchranár, Vysoké Tatry

Ing. Barbara Chovancová, PhD., zoologička, bývala vedecká pracovníčka Výskumnej stanice a Múzea Tanapu, autorka odborných publikácií, predsedníčka OZ Zachráňme tatranského kamzíka, Tatranská Lomnica

Mgr. Jana Jariabková, PhD., krajinný ekológ, špecialista na hodnotenie ekologickej kvality horských tokov pomocou bioindikácie, didaktik eko-edukácie, Štrbské Pleso

Ing. arch. Mária Caffrey, architektka a pamiatkárka, Tatranská Lomnica

Mária Vilimová, Nový Smokovec

RNDr. Marek Zvarík, molekulárny genetik, Poprad

Ing. Karol Seman, CSc., bývalý vedecký pracovník Výskumnej stanice a Múzea Tanapu a riaditeľ ZOO Košice

Ing. Miloslav Klinko, PhD., špecialista na koľajovú dopravu, Bratislava

Ing. Aleš Bílek, riaditeľ Čiernohorskej železnice, Čierny Balog

Ing. Vladimír Zentko, poslanec MZ mesta Svit, občiansky aktivista

Ing. Eva Vasiľová, konzultant, Poprad

Mgr. Václav Facuna, pracovník organizácie zodpovedných výrobcov, Bratislava

Juraj Dobšovič, aktivista za lepšie regióny, Pezinok

Mgr. Michal Sabo, aktivista a podcaster, Bratislava

Vladimír Vlček, programátor, Jamník

Ing. Petronela Švikruhová, PhD., vysokoškolská učiteľka so zameraním na environmentálny manažment SPU v Nitre

Bc. Dominika Priečková, aktivistka, študentka, špecialista pre sociálne média, Tatranská Lomnica

Mgr. Eva Jahodová, ochranár, Vysoké Tatry

Ing. Dušan Bevilaqua, PhD., krajinný ekológ, Spišská Nová Ves

Dr. Jozef Bednár, prednosta Okresného úradu v Poprade, environmentalista

Ing. Anna Barillová, PhD., prednostka Okresný úrad Kysucké Nové Mesto

Ing. Ondrej Filipiak, prednosta Okresný úrad Brezno

Ing. Vladimír Škára, prednosta Okresný úrad Kežmarok

Ing. Alfonz Kobielsky, prednosta Okresný úrad Vranov nad Topľou, hudobník

Ing. Marián Herdel, prednosta Okresný úrad Púchov

Ing. Eva Boháčová, štátny úradník, rodáčka z Popradu

František Bednár, predseda Svetového združenia bývalých politických väzňov, Poprad

Ing. Dagmar Tešliarová, riaditeľka rozpočtovej organizácie MF SR, Vzdelávacie a doškoľovacie zariadenie, Tatranská Lomnica

Ing. Michal Tešliar, konzul SR v Azerbajdžane, Zastupiteľský úrad SR v Baku

Mgr. Jozef Lengyel, stráž prírody, Šurany

Dr. Eduard Demenčík, inžinier, amatérsky astrofotograf, Liptovský Mikuláš

Zástupcovia iniciatívy Milujem zelené Gánovce
Ing. Marta Nowaková, CSc.
Mgr. Barbara Nowaková
MVDr. Adela Nowaková
Ing. Daniela Pullmanová
RNDr. Karol Piovarcsi
Ing. Monika Dorošenková
Martin Tešliar
Ing. Vladimír Tešliar
Mgr. Matej Čevan, PhD.

Zástupcovia iniciatívy Zelená Mlynicá
Ing. Ján Cvanciger
Ing. Miroslava Cvancigerová
Ing. Marek Ohrádka
Ing. Lucia Ohrádková

Občianske združenia:
Spoznávajme Tatry, Tatranská Lomnica
Združenie pre ochranu prírody Machaon International, Poprad
Tatry22, Horný Smokovec
Zachráňme tatranského kamzíka, Tatranská Lomnica
Klub Tatrancov, Starý Smokovec
OZ LIPA – LIPTOVSKÍ AKTIVISTI

Iniciatíva Milujem zelené Tatry postupne zjednocuje odbornú aj laickú verejnosť z regiónu, ale aj z celého Slovenska. Snažíme sa o súčasnej nepriaznivej situácii informovať čo najširšiu verejnosť a apelovať na kompetentných, aby konali a hľadali riešenia, ktorými by sa tatranský región vyhol podobnému osudu ako Demänovská dolina. Okrem iného, iniciatíva poskytla o situácii v Tatrách informácie sekretariátu Karpatskej konvencie a tiež organizácií UNESCO, keďže daný problém má aj medzinárodný rozmer. Tak, ako každý zdravo zmýšľajúci človek, aj kolegovia z medzinárodných inštitúcií boli šokovaní rozsahom ničenia jedinečného prírodného a kultúrneho dedičstva regiónu a hlavne boli zaskočení absenciou procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA / SEA). Z hrôzou zisťujeme, že na Slovensku vládne developerská anarchia, čo nesvedči o civilizovanom a zdravom vývoji spoločnosti na Slovensku.

Tento list bol zaslaný pani prezidentke 12. novembra 2021.