Gánovce – klenot zabudnutej histórie Slovenska

Aj keď návštevníka pri meste Poprad asi ako prvé najviac upútajú impozantné Vysoké Tatry, ktorých vrcholy sú temer o 2000 m vyššie ako samotne mesto ležiace v priemere v nadmorskejej výške 680 m nad morom, ani nie 2 km juhovýchodne od mesta možno objaviť ďalší unikátny prírodný klenot Slovenska. Tým cenným miestom je okolie obce Gánovce, ktorá sa ukrýva v malebnom údoli, ktorého dno je len vo výške 601 m nad morom. Teda možno obrazne povedať, že Gánovce sú v peknej diere za Popradom s úžasne krásnym výhľadom na tatranské štíty, kde sa písali dejiny slovenskej krajiny. Je to ideálne miesto pre načerpanie nových síl, ktoré ponúka bohaté možnosti pre aktívny oddych a poznávanie histórie našej vlasti.

Miesto, kde nastal zlom

V búrlivej geologickej histórii sa v priestore od Gánoviec smerom na východ k Spišskému Štvrtku vytvoril tektonicky zlom. Ten zlom si možno zjednodušene predstaviť akoby sa zem pod nohami polámala a vďaka tomu sa pozdĺž tohto zlomu cez pukliny mohla k povrchu dostať voda z podzemia, nie obyčajná, ale teplá a plná rozpustených minerálov a solí. Tieto vývery vytvárajú pomalým ukladaním a vyzrážaním minerálov z vôd penovce a travertíny, resp. skalné útvary, ktorým sa hovorí travertínové kopy. Tie môžu byť od nepatrných výskytov travertínov na ploche niekoľko štvorcových metrov po obrovské o rozlohe viacerých štvorcových kilometrov.

Zvyšok jednej takejto v minulosti pomerne veľkej travertínovej kopy s miestným názvom Hrádok sa zachoval aj uprostred dnešnej obce Gánovce. Teraz je toto územie národná prírodná pamiatka s názvom Gánovské travertíny, pri vstupe je kamenná brána s informačnými tabuľami, chodia ju obdivovať turisti a práve táto lokalita dostala Gánovce do učebníc, encyklopédií a vedeckých publikácií.

Spomeniete si, čo ohromujúce sa v Gánovciach našlo?

No poďme pekne od začiatku. Často sú travertínové kopy bochnikového alebo kuželovitého tvaru a na ich vrchole sa obyčajne nachádzal prameň. Pravdepodobne kráterovú formu pripominájucu vyhasnutú sopku, ktorá mohla mať priemer až 200 m, mala tiež kopa v Gánovciach. Voda z prameňa možno tiekla priebežne alebo s prestávkymi v erupciách ako gejzír. V každom prípade hlavne v dobe ľadovej a medziľadovej to bolo miesto, kde sa v tom čase tu žijúci ľudia ale aj divé zvery chodili napiť alebo sa pri teplej vode zohriať. No malo to jeden háčik, spolu s podzemnou vodou na povrch unikali aj jedovaté pary, takže kto si nedal pozor, mohol, ak sa takých pár z prameňa nadýchal dlhšie, aj skonať. Toto sa pravdepodobne stalo zhruba pred 100000 rokmi pred n.l. aj jednému neadertálcovi, s  pravdepodobnsťou žene, ktorú ľudovo nazvali Agi.

Postupne centrálny prameň utíchol a výzor Gánovskej kopy sa už potom nemenil až do 19. storočia, keď sa do Gánoviec prisťahovali talianski kamenári, ktorí začali travertín v danej lokalite ťažiť. Pamiatkou na bohatú kamenársku rodinu Migllierini, ktorá lom vlastnila a podieľala sa aj na výstavbe známeho pamätníka Štefanikovej mohyly na Bradle, sú zrekonštruovaná kúria (dnes materská škola), v ktorej táto rodina bývala a staré kamenné náhrobky na Gánovskom cintoríne. V parku pri kúrií je dnes oddýchova zóna pre verejnosť so zaujímavými sochami a plastikami z travertínu alebo keramiky. Potomkovia príbuznych tejto rodiny žijú v obci dodnes, no už bez talianského priezviska.

Pri ťažbe travertínu sa odkrývala história

Za tie tisíce rokov histórie všetko čo sa dostalo alebo spadlo do vznikajúcich travertínov, čas zakonzervoval. Pri ťažbe travertínu sa potom postupne odkrývali najvrchnejšie vrstvy usadeného travertínu až po tie najstaršie – akoby sme listovali stranami určitého historického kalendára. Nálezy fosilií z Gánoviec reprezentujú odtlačky listov a plodov stromov, skamenené schránky a kosti zvierat – mamutov, lesných slonov, praturov, srsnatých nosorožcov a pod. No za najcennejší nález sa považuje skamenelý mozog neandertálskeho človeka, ktorý počas ťažby travertínu našiel miestny kamenársky majster Koloman Koky v roku 1926. V tom čase nik nevedel, čo ten zvláštny kameň vlastne je. Majster Koky ho predal českému zberateľovi Dr. Jaroslavovi Petrbokovi, ktorý ho odniesol do Prahy. Na nález sa istý čas zabudlo, no vďaka jeho umiestneniu v múzeu ho neskôr vedci preskúmali a popísali ako ho poznáme dnes, že ide o vyliatok mozgu neandertálca, čo je najvyznamenší nález tohto typu v celej strednej Európe. Originál skamenelého mozgu je dnes v Národnom múzeu v Prahe. Kópiu a viaceré skameneneliny z Gánoviec možno však obdivovať v Podtatranskom múzeu v Poprade a v malej výstave na obecnom úrade.

Tento senzačný nález pritiahol do Gánoviec aj archeológov, ktorí našli veľa zaujímavých predmetov po ľuďoch, ktorí žili pri travertínovej kope ale aj v širšom okolí Gánoviec a ešte veľa toho čaká na svoje objavenie. No asi najvýznamenším nálezom, ktorý sa nachádzal v tzv. kultovej studni, kde pochovávali ľudí, je rukovať dýky alebo akýsi kosák, ktorý je vyrobený zo železa a pochádza z Malej Ázie z ríše Chetitov z obdobia 1300 – 1000 rokov pred n.l.. V tom čase na území dnešného Slovenska bola bronzová doba, teda nikto z miestných ľudí spracovať železo ešte nevedel. Ide o najstarší železný predmet najdený v strednej Európe a človek si dnes len môže lamať hlavu ako sa mohol dostať do Gánoviec. V každom prípade je svedectvom, že už v dobe pred 3000 rokmi bez áut a lietadiel vedeli ľudia nájsť k sebe cestu, aj keď ich delili tisíce kilometrov a slovenské územie (v tom čase tu neboli ešte Slovania) bolo prepojené s ľudmi z vyspelejšieho starovekého sveta, ktorý sa rozprestieral okolo známeho Babylonu.

Vydajte sa po stopách neandertálcov

V samotnej lokalite Hrádok dnes už veľa z tých vzácnych vecí bohužiaľ neuvidíte, dokonca boli časi, keď ľudia začali tam vysypávať smeti. No nakoniec sa našli aj dobrí ľudia, ktorí lokalitu vyčistili a skrášlili, umiestnili tam pár zaujímavých umeleckých diel a dokonca pri nej vytvorili unikátne múzeum travertínov – ide o jedinú zbierku týchto zaujímavých kameňov z rôznych lokalít Slovenska. Za pozornosť stojí aj virtuálna realita, teda ak si prinesiete smartfón, môžete sa vďaka QR kódu na informačnej tabuli pozrieť ako sa po území pohybujú veľký mamut alebo neandertálski lovci.
Veľa zaujímavého čaká na objavovanie aj v širšom okolí obce, v ktorej vďaka liečivej vode, na prelome 19. a 20. storočia boli známe kúpele. Avšak tie po 2. svetovej vojne boli zoštátnené, opustené a postupne zbúrane. Na tradíciu nadviazal malý súkromný aquapark, no ten je dnes zatvorený.

Ochrana prirody ma svoje opodstatnenie

Ochutnať liečivú vodu možno vo viacerých upravených prameňoch v obci a jej okolí. No oplatí sa aj vyraziť do doliny Gánovského potoka, ktorá je nemým svedkom dávnej slovenskej histórie a dodnes je životným priestorom viacerých vzácnych a chránených druhov rastlín a živočíchov.

Napriek tomu, že človek významne zmenil charakter doliny, kde mnohé časti boli odvodnené a bol v nej postavený i kanál, príroda si našla cestu, aby v doline ostali zvyšky mokradí, tzv. karpatské slaniská. Práve lokalita pri Gánovciach je jedinečná svojho druhu na svete. Je to vďaka špecifickému minerálnemu zloženiu vôd, ktoré v doline pramenia ale aj mikroklíme, čím sa na malom mieste stretávajú bohaté spoločenstvá nevšedných rastlín, vrátane mäsožravých, napr. tučnice, ktorá na svojich listoch dokáže uloviť drobný hmyz. V území rastú viaceré druhy orchideí, ale hlavne slanomilné druhy, teda rastliny, ktoré obyčajne rastú na morskom pobreží ako napr. skorocel prímorský. Okrem bocianov často nad dolinou kružia dravce, bežné je vidieť pasúce sa srnky alebo prebehnuť líšky, ktoré tu lovia poľné myši. Počas leta sa ozýva chrapkáč poľný – vzácny hniezdič mokrých lúk. V posledných rokoch sa v potoku udomácnil aj bobor. Tie najcenejšie časti doliny sú dnes chránené ako územie Európského významu – NATURA 2000.

Ako na povrchu mesiaca

Neďaleko od domov pri obci je aj jedna aktívna travertínova kopa Briežky, tiež chránená ako prírodná pamiatka, kde možno vidieť pokračujúci proces tvorby travertínov. Bohužiaľ v poslednom roku prameň s bublajúcou vodou oslabol. Na konci Gánovskej ulice pri obci v katastri obce Hozelec boli urobené v 70. rokoch 20. storočia dva umelé vrty za účelom získania minerálnej vody pre detskú ozdravovňu a pionierský tábor, ktorý bol síce postavený ale svojho účelu sa nedočkal. Keďže voda z týchto vyvrtaných prameňov tečie voľne do krajiny, mení okolité pasienky na travertínové lavice, ktoré pripomínajú povrch Mesiaca a vytvarajú životný priestor pre špecifické druhy rias.

Druhý z prameňov miestní ľudia volajú gejzír, keďže voda zo železnej rúry strieka v intervaloch silným prúdom ako z gejzíra. Za gejzírom je viacero travertínovych kôp, ktoré sú zarastené lesom okrem tej prvej, ktorá tiež v minulosti slúžila ako lom a dnes v nej z bočnej steny vyteká aktívny prameň, preto dostala lokalita aj názov Plačúca alebo Biela skala. Je to krásny príklad akíivnej tvorby travertínov s pekným jazierkom, ktoré občas využívajú aj žabky – kunky.

Celý priestor doliny dnes ohrozuje nekontrolovatelná výstavba rodinných domov, čím sa môže narušiť krehká rovnováha miestného ekosystému. No v obci sú aj ľudia, ktorým na ochrane a propagácii jedinečnosti tohto územia zaleží. V obci Gánovce pôsobia dve občianské združenia – OZ Neadertál a Združenie pre ochranu prírody Machaon International.

Ak vás Gánovce a ich neoceniteľné poklady zaujali, môžete ich prísť objavovať. Do Gánoviec premávajú autobusy z Popradu a dá sa prísť aj osobným vlakom. Avšak od železničnej zastávky treba ísť do stredu obce 2 kilometre pešo cez miestnú časť Filice, ktorá bola v minulosti samostatnou obcou. Odmenou takejto prechádzky je možnosť ochutnať vodu z Filického prameňa, pokochať sa viacerými starými stromami a domami, ktoré sa vo Filiciach ešte zachovali a kontrastuju s novou výstavbou v ďalších častiach obce. Srdečne Vás do Gánoviec pozývame a veríme, že nám ich prírodu pomôžete zachovať aj svojím záujmom a rešpektom k nej.

Autor: Dr. Jozef Bednár