Dolina Gánovského potoka – prírodný klenot európskeho významu

Dolina Gánovského potoka je prostredie disponujúce mimoriadne koncentrovanými prírodnými, kultúrnymi a duchovnými hodnotami a popritom dáva návštevníkovi jedinečnú možnosť počas jeho pobytu v prírode vidieť z doliny alebo jej blízkeho okolia celú panorámu Vysokých Tatier od Liptovských kôp a Kriváňa po Belanské Tatry. Dolina predstavuje zachovalý kúsok vidieckej krajiny s vysokou krajinno-ekologickou a kultúrno-historickou hodnotou pre celé Slovensko. V území sa písali dejiny našej krajiny. Je to jediná lokalita na Slovensku, kde je súčasne nálezisko pozostatkov neandertálskeho človeka, fosílií pravekej fauny a flóry, najstaršieho železného predmetu v strednej Európe, dodnes s aktívnymi vývermi liečivých minerálnych vôd, kde sa pred očami návštevníka vytvára unikátny prírodný fenomén – travertínové lavice a kopy.

Jedinečné slaniská (NATURA 2000)

Napriek tomu, že človek významne zmenil charakter doliny, kde mnohé časti boli odvodnené a bol v nej postavený i kanál, príroda si našla cestu, aby v doline ostali zvyšky mokradí, tzv. karpatské slaniská. Práve lokalita pri Gánovciach je jedinečná svojho druhu na svete. Existencia karpatských travertínových slatín v doline Gánovského potoka je podmienená vývermi minerálnych vôd s veľkým množstvom rozpustených minerálnych solí. Na ne sú viazané vzácne rastlinné spoločenstvá s halofytmi. V území rastú viaceré druhy orchideí, ale hlavne slanomilné druhy, teda rastliny, ktoré obyčajne rastú na morskom pobreží ako napr. skorocel prímorský, sivuľka prímorská, či barička prímorská. Dolina Gánovského potoka je v súčasnosti jedna z dvoch lokalít na Slovensku, kde sa tieto vzácne druhy karpatských travertínových slatín zachovali. Viaceré historické výskyty zanikli v dôsledku zachytenia a úpravy prameňov, meliorácie okolitých lúk alebo ruderalizáciou ich bezprostredného okolia. Výskyt tohto dnes kriticky ohrozeného biotopu môžeme bez zveličovania označiť za jeden z najvzácnejších biotopov Slovenska a zároveň aj Európy. To bol dôvod, aby tieto najzachovalejšie časti doliny získali zákonnú ochranu ako územie NATURA 2000, kde platí 4. stupeň ochrany prírody. Celá dolina je významný biokoridor, preto aj Ministerstvo životného prostredia SR navrhlo zachovať popri celom toku Gánovského potoka minimálne 200 m pás bez výstavby.

Ak sa v doline začne rozsiahla výstavba, pravdepodobne sa naruší vodný režim v doline a unikátne slatiny postupne zaniknú, ako sa to stalo na iných lokalitách v Popradskej a v Liptovskej kotline.

Životný priestor pre veľké množstvo motýľov a ďalších druhov hmyzu

Dolina tiež uchováva jedinečný poklad – kvetnaté lúky. Ich voňavé kvety a bylinky sú kľúčové pre motýle a iný hmyz. Okrem modráčikov a babočiek v doline sa vyskytuje aj nápadný vidlochvost feniklový a v posledných rokoch bola pozorovaná aj modlivka zelená. Lúky obklopené lesom sú príjemné pre prechádzky a oddych od urbanizovaného priestoru obce.

Lovný revír pre orla krikľavého a iných dravcov

Okrem bocianov často nad dolinou krúžia dravé vtáky, ktoré tu lovia poľné myši a hraboše. Počas leta sa ozýva celou dolinou chrapkáč poľný – vzácny, veľmi nenápadný hniezdič vlhkých lúk. Dolina Gánovského potoka sa stala aj lovným revírom pre orla krikľavého, ktorého tu možno často pozorovať a aj to je dôvod pre zvýšenú ochranu pre dolinu.

Domov vzácnych druhov žiab a plazov

Pozorný bádateľ môže v doline Gánovského potoka objaviť vzácne druhy žiab a plazov. Dolina so svojimi mokraďami a vlhkým lúkami je domovom hlavne pre ropuchu bradavičnatú, ale aj a drobnú, no dosť nápadnú kunkú žltobruchú (Bombina variegata), ktorá patrí k druhom európskeho významu, lebo v mnohých krajinách sa jej populácie znížili na kritickú hodnotu. Teplejšie a slnečnejšie miesta vyhľadávajú jašterice a hady.

Zachovanie charakteru údolia Gánovského potoka ako jedinečného územia nadväzujúceho na unikátnosť prírodného prostredia a kultúrneho dedičstva Gánoviec by malo byť aj prioritným záujmom civilizovaného štátu, ktoré má právo na zdravé životné prostredie vo svojej ústave. V tomto kontexte by nemalo byť prekvapením, že dolina Ganovského potoka sa stala magnetom pre umelcov, ktorí nazvali Gánovce „Územím inšpirácie“, slúži občanom ako oddychová zóna a dáva obci v budúcnosti vynikajúce možnosti popri neďalekým Tatrám pre rozvoj cestovného ruchu ako zdroj práce a príjmov pre mnohých Gánovčanov.

SOS!!!

Celý priestor doliny dnes ohrozuje nekontrolovateľná výstavba rodinných domov, čím sa môže narušiť krehká rovnováha miestneho ekosystému. Proces ničenia prírodného potenciálu doliny už sa začal dosť barbarským spôsobom – začali do doliny vyvážať stavebný odpad, dôvod údajná “výstavba cesty pre poľnohospodársku a hasičskú techniku”. Aj keď všetci vedia, že traktor, ktorý raz za rok príde pasienky pokosiť, spevnenú cestu nepotrebuje. Výstavba v doline môže ohroziť existenciu unikátnych karpatských slanísk (NATURA 2000). Správa o hodnotení vplyvov na životné prostredie Zmien a doplnok územného plánu č.6 obci Gánovce, ktorá by mala okrem iného toto riziko posúdiť, mala byť hotová ku 31.3.2023, no doteraz nebola predložená verejnosti.

V obci sú stále ľudia, ktorým na ochrane a propagácii jedinečnosti tohto územia záleží. Veríme, že nebudú mať strach a svoj postoj vyjadria a postavia sa aj verejne za jej ochranu. Veríme, že sa dočkáme aj dokončenia procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie a verejnej diskusie v rámci tohto procesu.

Vizualizácia plôch určených na IBV v Gánovciach.

Červené línie sú lokality, kde už dnes je výstavba IBV možná podľa schválených ZaD ÚP. Novo navrhovaná výstavba IBV je v plochách ohraničených zelenou farbou. Do vizualizácie boli dokreslené domy – už schválené žltou a ďalšie možné domy bielou, aby bolo aj verejnosti možné posúdiť akou zmenou môže obec prejsť, ak sa realizuje zmena ÚP č.6

Text: Dr. Jozef Bednár, Ing. Svetlana Belova

Foto: Jakub Antypenko, Marek Majerczak, Ewelina Zajac, Linda Hermans, Daniel Mirlea, Peter Olekšák, Daniel Dítě, Svetlana Belova, Yevgeny Mazilov

Pri príprave článku boli použité foto a materiály z botanického výzkumu známého slovenského botanika Daniela Dítě (Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i. Botanický ústav CBRB SAV)

Tento článok bol vytvorený s finančnou podporou Európskej únie v ramci projektu “Kreativne hory”. Za jeho obsah nesie výhradnú zodpovednosť Machaon International a nemusí nevyhnutne odrážať názory Európskej únie

Comments are closed.