Budú alebo nebudú Gánovce hlavným centrom spracovania odpadov na Spiši?

V sobotu 19.2.2022 som ako poslanec OcZ napísal článok v reakcii na informácie, ktoré boli odprezentované zástupcom spoločnosti Brantner, ktorá informovala, že v spolupráci so Slovenským plynárenským podnikom uvažuje o výstavbe CEBZ – centra energetického a biologického zhodnotenia odpadu a pre ktorý z ich pohľadu vnímajú ako jednu z možných lokalít priestor pri ceste I/18 smerom k Hozeleckému potoku v katastrálnom území Gánoviec, ktorá podľa platného územného plánu obce v predmetnej ploche počíta z funkčným využitím na plochy a objekty výroby, výrobných služieb a skladovania. Je preto logické, že táto spoločnosť si vytipovala Gánovce ako z jednu z alternatív a sonduje svoje možnosti, lebo poslanci OcZ Gánovce v roku 2015 prijatím zmeny územného plánu č. 4 a neskôr aj zmeny č. 5 značnú časť ornej pôdy v celej severnej časti katastra (okrem iného produkcia potravín a sebestačnosť krajiny nie sú asi už v 21. storočí pre Gánovce dôležité) schválila pod priemysel a logistiku s argumentáciou, že tento priestor má veľmi dobré možnosti dopravného napojenia na cestu 1. triedy 1/18 (križovatka pri Gánovciach by sa mohla v budúcnosti upraviť na kruhovú s výjazdami do 2 priemyselných areálov na oboch stranách cesty). V texte zmien a doplnkov územného plánu sa prezentuje logika, prečo aj zámeru CEBZ možno údajne povedať áno, a to v tom, že pre odťaženú polohu obývané územie samotnej obce Gánovce je chránené od prípadných možných vplyvov. V tomto kontexte je zámer spoločnosti Bratner plne legitímny a pozornosť miestnej ale i širokej verejnosti má byť na samosprávu Gánoviec, a vyhodnotiť si, či územné plánovanie robí dobre a na prospech obce a jej obyvateľov.

Na článok som obdŕžal veľa reakcií a pre objektívnosť považujem za korektné a veľmi dôležité, aby som viaceré informácie v prvom článku doplnil, vysvetlil a uviedol na správnu mieru. Ostávam veriť, že si opäť prečítate aj tento druhý článok a pomôžete nájsť také riešenia, aby sme spoločne odpady, ktoré my sami občania produkujme vhodne triedili a zhodnocovali a urobili spoločne maximum pre to, aby nekončili na skládke odpadu a to aj vlastným správaním, ale aj podporením správnych rozhodnutí miestnych samospráv v úzkej spolupráci s firmou Brantner, ktorá má v našom regióne ako zberová spoločnosť dominantné postavenie a je preto logické a správne, že pomáha aj táto spoločnosť nájsť riešenia. Z tohto pohľadu ja osobne vítam iniciatívu spoločnosti Brantner, ktorá reaguje na potreby mesta Poprad a jeho okolia a chce do regiónu priniesť čo najlepšie technológie na triedenie a zhodnotenie odpadov, ktoré v našom regióne potrebujeme ako soľ.

Pre lepšie pochopenie problému Vašu pozornosť upriamim na informácie z nedávneho prieskumu, ktoré mesto Poprad uskutočnilo v septembri 2021, kde počas dvoch dní na vzorke s objemom 4% z celkového počtu nádob v meste Popradbol analyzovaný a dotriedený zmesový komunálny odpad z 47 zberných nádob z 10 rôznych častí mesta. Výsledok ukázal, že odpad, ktorý sa nachádzal v čiernych zberových nádobách určených na zmesový komunálny odpad obsahoval aj zložky, ktoré sa dajú ešte vytriediť a zhodnotiť. „Najväčšie percentuálne zastúpenie mal biologicky rozložiteľný odpad, konkrétne kompostovateľný bioodpad, a taktiež kuchynský odpad z domácností. Za ním nasledovali plasty, najmä plastové obaly, plechovky a plastové fľaše, ktoré je možné ešte zhodnotiť. Ako tretia zložka s najväčším zastúpením bol papier, hlavne kartón a tiež sklo. Ak sa tieto triedené zložky nachádzajú v správnych nádobách na to určených, náklady na ich odvoz a zhodnotenie občan nehradí zo svojho poplatku, tieto náklady znáša Organizácia zodpovednosti výrobcov,“ uviedlo oddelenie životného prostredia mesta Poprad. Analýza končí aj vyhodnotením finančnej stránky a to konštatovaním, že nevytriedené zložky odpadu, ktoré sa nachádzali v sledovanej vzorke vo finančnom vyčíslení, činia extrapolovane na celé mesto ročne 752 281,25 eur, to znamená, že toľko finančných prostriedkov mesto Poprad „vyhodí“ na skládku odpadu kvôli jeho nesprávnemu triedeniu. Financie mesta sú peniaze občanov, ktoré sa mohli využiť aj inak. Viac na https://www.poprad.sk/novinka/412

To, že mesto Poprad nemá doposiaľ žiadne vlastné kapacity na zhodnotenie biologický rozložiteľných odpadov z domácnosti a musí ich vyvážať mimo Poprad a napr. v roku 2014 päťdesiattisícové mesto vytriedilo len 250 ton biologicky rozložiteľného odpadu (situácia sa oproti roku 2014 samozrejme zlepšila, ale nie je radikálne a neviem zatiaľ presné čísla za mesto Poprad, avšak keď ich budem mať, tak ich zanalyzujem a zverejním), sú veľká hanba a závažne zlyhanie vedenia tohto mesta. V tomto kontexte ďalšia diskusia, ktorú zámer CEBZ Gánovce vyvolal, bude jednoznačne smerovať aj k mestu Poprad, lebo je najväčším producentom komunálneho odpadu a nevytriedeného biologicky rozložiteľného odpadu v regióne.

Všetci vieme, že odpad nie je nič príjemné a keďže ho ako spoločnosť produkujeme a s rastom blahobytu čoraz viac, musíme aj byť ochotní ho niekde strpieť, aby sme ho mohli triediť, zhodnocovať a dokonca aj energeticky využiť. Odpady by nemali primárne končiť na skládke a to nie je len preto, že nás vyhnúť sa skládkovaniu nútia záväzky voči Európskej únii (mimochodom tie si Slovensko neplní), ale dáva to aj sedliacky rozum, že prečo vyhadzovať niečo, čo má ešte hodnotu a teda sa dá využiť a je prospešné pre spoločnosť. Tu je veľmi dôležitá paradoxne biologická rozložiteľná zložka, teda kuchynský a záhradný odpad, ktorý treba efektívne oddeliť, lebo obsahuje významne množstvo fosforu a vďaka kompostovaniu, ho vieme vrátiť do pôdy, aby sme mohli mať v budúcnosti úrodu, inak si ten fosfor musíme draho kúpovať, lebo Slovensko fosforečné hnojivá nevyrába. Naši dedovia mali hnojiská a kompostoviska a cyklus fosforu nenarúšali. My v 21. storočí objavujeme koleso.

Je preto veľmi chvályhodné, že firma Brantner reaguje na požiadavky doby a potreby regiónu (v januári 2023 na skládky odpadov bude možné ukladať iba upravený a biologicky stabilný zmesový odpad) a prichádza v princípe s veľmi dobrou technológiou, ktorá je v Poprade potrebná, bude efektívna a má z existujúcich možnosti čo najmenšie dopady na životné prostredie. Kde však presne bude táto prevádzka umiestnená a v akej kapacite bude predmetom ďalších diskusií. Existujú aj ďalšie možné lokality a tiež firma Bratner sa nebraní, že bude uskutočnené aj plné posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ktoré lepšie vyhodnotí najlepšiu lokalitu. Z mojich znalosti a poznatkov však viem povedať, že navrhovaná lokalita v Gánovciach tou najlepšou možnosťou nie je a ako poslanec OcZ ju nepodporím.

Dr. Jozef Bednár, 24.02.2022