Je developerská anarchia pod Tatrami v súlade so zákonmi Slovenskej republiky?
Výstavba v Tatrách a všeobecne regiónoch Spiša a Liptova nadobúda obludné rozmery a už nemá nič spoločné s udržateľným rozvojom cestovného ruchu či potrebami miestnych ľudí. Jej alarmujuci rozsah bol predstavený aj na medzinárodnej konferencii „Chránené územia – základ ekologickej konektivity v Karpatoch“ za účasti vedúceho sekretariátu Karpatského dohovoru a zástupcov ochranárskych organizácií a národných parkov z rôznych krajín, a na Academy of UNESCO designations and sustainable development.
Kolegovia z rôznych krajín, medzi nimi sekretár Karpatského dohovoru a predstavitelia UNESCO, boli šokovaní rozsahom ničenia srdca Karpát – Vysokých Tatier a hlavne tým, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie, tzv. proces EIA sa v regióne vykonáva vo veľmi zriedkavých prípadoch, čím sa porušujú aj medzinárodné záväzky, ktoré má Slovensko ako člen EÚ, či Karpatského dohovoru a štát si dobrovoľne znižuje kvalitu svojho životného prostredia.
Vedúci sekretariátu Karpatského dohovoru Harald Egerer sa obrátil na Ministerstvo životneho prostredia SR, aby sa informoval ako Slovensko hodlá daný stav riešiť a dosiahnuť nápravu. Pre Slovensko je to dosť veľká hanba a blamáž, prečo nikto verejne nereaguje na toto varovanie a informácie, ktoré sú
už verejne známe. Slovensku hrozia možné sankcie od Európskej komisie za poškodzovanie NATURA 2000 a medzinárodný škandál s možnou stratou statusu biosferickej rezervácie UNESCO pre Tatry, pokiaľ sa neprijmú konkrétne kroky na zlepšenie situácie.
Vďaka tomu, že postupne sa informácie dostavajú kompetentným medzinarodnym inštitúciam, hlas iniciatívy Milujem zelené Tatry začínajú počuť aj príšlušné ministerstvá. 28 októbra sa zástupcovia iniciatívy zúčastnili na rokovaniach na dvoch ministerstvách, kde sa mala alarmujúca situácia s degradáciou Tatier vecne riešiť s oprávneným očakávaniami od úradníkov 
ústrednej štátnej správy, že budú mať záujem a kontrolné prostriedky riešiť nezákonný stav v Tatrách. Namiesto toho sme sa dozvedeli, ze ani najvyšší stavebný úrad SR ani iní ministerski úradnici nemajú žiadne kompetencie kontrolovať dodržanie zákonnosti pri tvorbe územných plánov, teda mestá a obce majú veľký priestor na anarchiu v územnom planovaní.
Od úradníkov z Ministerstva životného prostredia SR a Štatnej ochrany prírody 
SR sme si zas vypočuli, že oni tiež nemajú žiadnu možnosť nezákonnosť a poškodzovanie životného prostredia riešiť a dokonca podľa nich je hlavná vina na občanoch regiónu, že sa aktívne nezapojili, aby presvedčili úradnikov na okresných úradoch, Správu TANAPu a iné inštitúcie, aby dostatočne chránili naše spoločné prostredie pod Tatrami a vo svojich stanoviskách a rozhodnutiach pri územnom planovaní toto nezdravé megalomanstvo nepodporili. Dnes je stav, že okrem prokurátora alebo súdu nie je v SR žiaden úradnik kompetetný vyhodnotiť, či zbesnená výstavba pod Tatrami je zákonná a že je v rozpore s koncepciou rozvoja Slovenska a potrebami miestných obyvateľov.
Pre zaujímavosť na Slovensku máme platnú Koncepciu územného rozvoja Slovenska, ktorou sa majú riadiť všetky územné plány, a v záväznej časti tejto koncepcie pre ostatné územné plány v krajine platí:
5. V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany prírody, prírodných zdrojov, nerastnéhobohatstva a starostlivosti o krajinu a tvorby krajinnej štruktúry
5.1. Zabezpečovať nástrojmi územného plánovania ekologicky optimálne využívanie územia pri rešpektovaní a skvalitňovaní územného systému ekologickej stability, biotickej integrity krajiny a biodiverzity na úrovni národnej, regionálnej aj lokálnej.
5.2. Rešpektovať pri organizácii, využívaní a rozvoji územia význam a hodnoty jeho prírodných daností. V chránených územiach (európska sústava chránených území NATURA 2000 vrátane navrhovaných, národná sústava chránených území, chránené územia vyhlásené v zmysle medzinárodných dohovorov), v prvkoch prírodného dedičstva UNESCO, v NECONET, v biotopoch európskeho významu, národného významu a v biotopoch druhov európskeho a národného významu zosúladiť využívanie územia s funkciou ochrany prírody a krajiny s cieľom udržania resp. dosiahnutia priaznivého stavu druhov, biotopov a častí krajiny.
5.3. Rešpektovať pri umiestňovaní činností do územia hodnotovo-významové vlastnosti krajiny integrujúce v sebe prírodné a kultúrne dedičstvo, nerastné bohatstvo, vrátane energetických surovín, zohľadňovať ich predpokladané vplyvy na životné prostredie, na charakteristický vzhľad krajiny a realizáciou vhodných opatrení dosiahnuť odstránenie, obmedzenie alebo zmiernenie prípadných negatívnych vplyvov, ako aj elimináciu nežiaducich zmien v charakteristickom vzhľade krajiny.
Na papieri sme ekologická republika (viď citát z Koncepcie územného rozvoja SR), ale keď prídete do podhoria Tatier si pozrieť skutočne ekologické Slovensko, tak už neuvidíte krasný priestor, ktorý rešpektuje a skvalitňuje územny systém ekologickej stability, bioticku integritu krajiny a biodiverzitu na úrovni regionálnej aj lokálnej. Pretože platí, kým niekto nepodá žalobu na súd, aby ten stav vyhodnotil a odsúdil, tak čo je už dnes pod Tatrami je plne legálny a chcený stav všetkých občanov našej krajiny, v ktorej budú desiatky Demänovskych dolín, lebo štátni úradnici sú vraj bezmocní proti developerskej anarchii, ktorá zohyzďuje Slovensko a zneprijemňuje mnohým občanom žijúcim v podhorí život.
Otázka komu môžeme problém pod Tatrami poslať, aby sa ním zaoberal? Kto za nás napraví tútu našu papierovu republiku?
Trochu optimizmu dodáva informacia, že poslanci národnej rady avizovali, že urobia v blízkej budúcnosti poslanecký prieskum a prisľúbili sa témou už reálne zaoberať. Zástupcovia iniciatívy Milujem zelené Tatry sú ochotní poskytnuť pomoc.
Výťah z právnych predpisov SR, ktoré nie sú pri územných plánoch pod Tatrami dodržané
Koncepcia územného rozvoja Slovenska – KURS2001
3.2. Zachovávať pôvodný špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádzať z pôvodného charakteru zástavby a historicky utvorenej okolitej krajiny; zachovať historicky utváraný typ zástavby obcí a zohľadňovať národopisné špecifiká jednotlivých regiónov.
4.1. Posudzovať pri rozvoji územia význam a hodnoty jeho kultúrno-historických daností v nadväznosti na všetky zámery v sociálno-ekonomickom rozvoji.
4.2. Zohľadňovať a revitalizovať v územnom rozvoji:
4.2.1. územia lokalít zapísaných v Zozname svetového dedičstva,
5. V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany prírody, prírodných zdrojov, nerastného bohatstva a starostlivosti o krajinu a tvorby krajinnej štruktúry
5.1. Zabezpečovať nástrojmi územného plánovania ekologicky optimálne využívanie územia pri rešpektovaní a skvalitňovaní územného systému ekologickej stability, biotickej integrity krajiny a biodiverzity na úrovni národnej, regionálnej aj lokálnej.
5.2. Rešpektovať pri organizácii, využívaní a rozvoji územia význam a hodnoty jeho prírodných daností. V chránených územiach (európska sústava chránených území NATURA 2000 vrátane navrhovaných, národná sústava chránených území, chránené územia vyhlásené v zmysle medzinárodných dohovorov), v prvkoch prírodného dedičstva UNESCO, v NECONET, v biotopoch európskeho významu, národného významu a v biotopoch druhov európskeho a národného významu zosúladiť využívanie územia s funkciou ochrany prírody a krajiny s cieľom udržania resp. dosiahnutia priaznivého stavu druhov, biotopov a častí krajiny.
5.3. Rešpektovať pri umiestňovaní činností do územia hodnotovo-významové vlastnosti krajiny integrujúce v sebe prírodné a kultúrne dedičstvo, nerastné bohatstvo, vrátane energetických surovín, zohľadňovať ich predpokladané vplyvy na životné prostredie, na charakteristický vzhľad krajiny a realizáciou vhodných opatrení dosiahnuť odstránenie, obmedzenie alebo zmiernenie prípadných negatívnych vplyvov, ako aj elimináciu nežiaducich zmien v charakteristickom vzhľade krajiny.
5.13. Zabezpečovať trvalo ochranu krajiny v zmysle Európskeho dohovoru o krajine smerujúcu k zachovaniu a udržaniu významných alebo charakteristických čŕt krajiny vyplývajúcich z jej historického dedičstva a prírodného usporiadania, alebo ľudskej aktivity.
8.3. Vychádzať pri rozvoji priemyslu a stavebníctva nielen z ekonomickej a sociálnej, ale aj územnej a environmentálnej únosnosti územia v súčinnosti s hodnotami a limitami kultúrno-historického potenciálu územia a historického stavebného fondu so zohľadňovaním špecifík jednotlivých regiónov Slovenskej republiky a využívať pritom predovšetkým miestne suroviny.
9. V oblasti rozvoja rekreácie a turizmu
9.5. Viazať lokalizáciu služieb zabezpečujúcich proces rekreácie a turizmu prednostne do sídiel s cieľom zamedziť neodôvodnené rozširovanie rekreačných útvarov vo voľnej krajine s využitím obnovy a revitalizácie historických mestských a vidieckych celkov a objektov kultúrnych pamiatok.
9.10. Zabezpečovať’ na územiach európskej sústavy chránených území a územiach národnej sústavy chránených území funkcie spojené s rozvojom turizmu a rekreácie tak, aby nedochádzalo k zhoršeniu stavu ochrany týchto území a predmetu ich ochrany
Zákon č. 50/1976 Zb. Zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
§ 1
(1) Územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja.
(2) Územné plánovanie vytvára predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, na šetrné využívanie prírodných zdrojov a na zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt.
§ 2
(2) Úlohy územného plánovania sa zabezpečujú
a) sledovaním, vyhodnocovaním a evidenciou údajov a informácií o území, najmä
1. trvalým sledovaním priestorového usporiadania a funkčného využívania územia,
2. pravidelným vyhodnocovaním uplatňovania regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia,
3. sledovaním ekologickej stability a únosnosti zaťažovania územia,
b) prevádzkovaním informačného systému o územnom plánovaní a informačného systému o výstavbe,
c) územnoplánovacou činnosťou,
d) rozhodovaním v územnom konaní.
Zákon č. 17/1992 Zb. Zákon o životnom prostredí
§ 4Ekologická stabilita
Ekologická stabilita je schopnosť ekosystému vyrovnávať zmeny spôsobené vonkajšími činiteľmi a zachovávať svoje prirodzené vlastnosti a funkcie.
§ 5 Únosné zaťaženie územia
Únosné zaťaženie územia je také zaťaženie územia ľudskou činnosťou, pri ktorom nedochádza k poškodzovaniu životného prostredia, najmä jeho zložiek, funkcií ekosystémov alebo ekologickej stability.
§ 6 Trvalo udržateľný rozvoj
Trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti je taký rozvoj, ktorý súčasným i budúcim generáciám zachováva možnosť uspokojovať ich základné životné potreby a pritom neznižuje rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie ekosystémov.
§ 11
Územie nesmie byť zaťažované ľudskou činnosťou nad mieru únosného zaťaženia.
Zákon č. 24/2006 Z. z.Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
§ 2 Účelom zákona je najmä
a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja,3)
b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie,
c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom,
d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia,4)
e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.2)
§ 4 Predmet a rozsah posudzovania vplyvov strategických dokumentov
(3) Predmetom posudzovania vplyvov strategických dokumentov je aj strategický dokument vrátane jeho zmeny, ktorý podľa odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny8a) má samostatne alebo v kombinácii s iným dokumentom alebo činnosťou pravdepodobne významný vplyv na územie patriace do európskej sústavy chránených území,8b) navrhované chránené vtáčie územie8c) alebo územie európskeho významu8d) (ďalej len „územie sústavy chránených území“).
Svetlana Belova, 4. novembra 2021
Previous Post
Next Post