Budúcnosť Vysokých Tatier: vysokohorská príroda alebo beztvaré predmestia?

Ako je Tatranský národný park zaťažený nekontrolovanou predmestskou zástavbou.

Približne jedna tretina ochranného pásma Tatranského národného parku je už v schválených územných plánoch určená pre novú výstavbu apartmánov, domov a rekreačných zariadení a jeho ekologický účel tak prestáva plniť svoju úlohu. Inými slovami, zhruba jedna tretina ekosystémových funkcií a služieb v tejto zóne môže byť zničená. Prepojenie jednotlivých biotopov a migračných koridorov divo žijúcich zvierat bude prerušené, zvyšujúc tak extrémne možnosť neželaného stretu človeka s veľkými cicavcami.

Postupná redukcia a fragmentácia ochranného pásma znamená, že jeho funkcia sa presunie do centrálnej oblasti samotného parku, čím sa zmenšuje jeho skutočná rozloha. Krásny otvorený priestor na úpätí Vysokých Tatier bude navždy stratený. Takto si budúcnosť Tatier predstavujú niektorí developeri a investori.

Behom posledných dvoch desaťročí sa v samotnom národnom parku dramaticky zhoršila kvalita prirodzeného prostredia, čím utrpela aj liečebná funkcia vysokohorských lesov. Bezprecedentnou rýchlosťou miznú zelené plochy, aby uvoľnili priestor pre novú turistickú infraštruktúru a komplexy súkromných rezidencií.

Pokračujúca degradácia parku a perspektíva straty prírodných oblastí v dôsledku rozvoja sú v rozpore s rastúcim globálnym záujmom chrániť prírodu a spomaliť tak klimatickú zmenu. Pre porovnanie, priemerná ročná teplota v regióne stúpla za posledných 40 rokov o viac ako 3 °C, zatiaľčo priemerná zmena globálnej teploty je 1,5 °C (na základe oficiálnych meraní Slovenského hydrometeorologického ústavu). Plánovaný rozvoj povedie k značnej strate ekosystémov, ktoré sú kritické z hľadiska zmeny klímy: regulácia klímy a vody, zachytávanie uhlíka, predchádzanie erózie pôdy, rozvoj prírode blízkej rekreácie. Následný tlak na ekosystémy a biodiverzitu by mohol mať negatívny vplyv na ich možnosť prežitia v náročných podmienkach zmeny klímy. Prečo sú vyhliadky do budúcna tak mizerné?

Ako môže národný park čeliť tak masívnemu narúšaniu svojich teritórií a biodiverzity?

Vysoké Tatry sú najmenšie veľhory sveta, symbol národnej identity Slovenska. Slovenská časť Tatier bola výhlásená ako národný park po zničujúcej druhej svetovej vojne v nádeji, že tak bude zachovaný jeden z najdôležitejších karpatských ekosystémov. V roku 1993 bol v tej dobe dobre spravovaný cezhraničný národný park vyhlásený ako biosférická rezervácia v rámci programu UNESCO, Človek a biosféra. To malo slúžiť ako nástroj na zosúladenie ochrany biodiverzity s trvalo udržateľným využívaním prírodných zdrojov v tatranskom regióne. Väčšina územia TANAP sa navyše prekrýva s lokalitami Európskeho významu (NATURA 2000).

Zdá sa však, že 21. storočie zatiaľ národnému parku nijako neprospelo. Po 70 rokoch svojej existencie sledujeme postupné miznutie prirodzenej krajiny, voľne žijúcej zveri a znižujúce sa ekosystémové služby s neblahými účinkami.

Za súčasný zúfalý stav je možné viniť rozhodnutia politikov v roku 2007. V tomto roku, pod rúškom modernizácie riadenia a zvyšovania efektivity takmer vo všetkých národných parkoch na Slovensku, boli úspešní a uznávaní riaditelia národných parkov, ktorí sa snažili odolávať tlaku developerov a investorov, bez zjavného dôvodu prepustení a nahradení nasadenými „bábkami“. Odvtedy v Tatrách prevzal správu národného parku bývalý špekulatívny obchodník s drevom.

Už v roku 2007, keď boli násilne odobraté funkcie vtedajším správcom, sa ozývali hlasy, že to bolo v dôsledku lobbingu a politických záujmov istých skupín. Vtedy mnohí predvídali, že na životnom prostredí v národnom parku a v jeho ochrannom pásme budú nekontrolovaným rozvojom individuálnej bytovej zástavby, víkendových chát, športovísk a rekreačných zariadení napáchané obrovské škody. V roku 2012 podpísalo a odoslalo 78 popredných slovenských vedcov a ochranárov prírody otvorený list ministrovi životného prostredia, aby poukázali na deštruktívne spravovanie Tatranského národného parku, vyhýbanie sa zákonným postupom, ako je posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA), nedostatok transparentnosti a nedostatočné zapojenie verejnosti do rozhodovacích procesov. Všetky tvrdenia spísané v liste v tej dobe, platia bohužiaľ aj dnes. Predchádzajúca politická garnitúra však akékoľvek snahy o otvorenú diskusiu umlčala a dokonca sa vyhrážala jednotlivcom, ktorí chceli vyvolať touto témou rozruch.

Teraz, v roku 2021 s novou vládou, ktorá má v pláne tieto problémy riešiť aj pomocou reformy národných parkov, ktorá bola súčasťou programového vyhlásenia vlády, však kompetentní ostávajú hluchí a slepí voči výzvam a lokálnym problémom, ktoré „visia vo vzduchu“ už dlhú dobu. Stále nemáme zonáciu národného parku, nemáme ani správny a komplexný plán riadenia. Doprava a parkovanie sú zle regulované a problémom je aj dohoda o prijateľnom náštevnom poriadku.

Štátni úradníci, ktorí vo väčšine prípadov ignorovali potrebu vypracovania EIA a vytvorili tak voľný priestor pre výstavbu sú stále na svojich pozíciách, aby naďalej robili rozhodnutia v tejto sfére. Správa Tatranského národného parku je ticho a nevyužíva svoje právo požiadať o EIA ani v prípadoch rozsiahlych developerských projektov v ochrannom pásme národného parku. Nikto nechce prevziať zodpovednosť. Vízia získať štatút IUCN kategórie II pre Tatry sa tak výrazne vzďaľuje.

Čoraz častejšie sa objavujú škandály, kedy sa rozhodnutia a povolenia prijaté v minulosti stávajú realitou a spôsobujú hnev verejnosti. Obyvatelia a široká verejnosť sú šokovaní, keď sa budia na hluk buldozérov premávajúcich sa na miestach, o ktorých si všetci mysleli, že sú chránené zákonom ako národný park. Pohoršenie vzbudila nedávna kauza, týkajúca sa stavby troch apartmánových domov so 100 bytmi v Tatranskej Lesnej, ktorú odhalili novinári. Lokalita je na území v národnom parku, kde sa ešte stále porast zotavuje po víchrici v roku 2004, ktorá zasiahla 12 000 ha lesa. Prekvapujúcim zistením bolo, že výstavba bola povolená ešte v roku 2008, kedy musela získať požehnanie od Správy TANAP, kedže bola zahrnutá do vtedy platného územného plánu. Pritom v neďalekej obci Veľká Lomnica je množstvo bytových domov, ktoré sú väčšinu roka prázdne. Toto miesto tak pripomína „mesto duchov“. Pre koho sú všetky tieto stavby postavené?

Dnes sme svedkami toho, ako sa prírodné dedičstvo tatranského regiónu postupne mení na najväčšie stavenisko v krajine, pričom únosnosť ekosystémov je dávno vyčerpaná a my začíname jasne vidieť negatívny dopad takejto činnosti.
Aby sme pochopili hnacie sily tohoto stavebného boomu a zlatej bane zároveň, musíme poznať dva skryté aspekty problému. Prvým je to, čo niektorí opisujú ako majetkovú alchýmiu alebo krytie majetkových podvodov s pôdou v regióne, kde bola veľká časť štátnej pôdy buď tajne sprivatizovaná (napr. 430 hektárov štátnych pozemkov na Štrbskom Plese bolo prevedených na súkromných vlastníkov vďaka tajným opatreniam verejných činiteľov, tento prípad bol postavený pred súd) alebo mnoho lukratívnych pozemkov bolo odobratých obyčajným ľudom doslova za pár centov priamo do rúk oligarchov, či pozemkovým špekulantom, ktorí maju často blízko k politickým vodcom. Vlastníctvo pôdy je výnosným biznisom v zložitej spleti aktérov, ktorí s ňou často obchodujú nezákonne. Preto sa dá povedať, že tomuto zložitému systému vládne pozemková mafia.

Druhým faktorom je to, že tak vzniká pre mnohých príležitosť, ako sa ľahko dostať k veľkým peniazom a ďalej ich investovať. Kúpa nehnuteľnosti v Tatrách je často proklamovaná ako dobrá investícia so zaručenou návratnosťou. Preto sa noví majitelia pozemkov rýchlo snažia zahrnúť ich majetok do územných plánov a obchodný model tak môže fungovať. V prípade výstavby stovky bytov v Tatranskej Lesnej nie je prekvapením, že osoba, ktorá predala pozemok súčasnému developerovi má podporu politickej elity (ide o Daniela Guspana – od r. 2013 vedúci Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky).

Alarmujúca je skutočnosť, že takmer pri všetkých zmenách územných plánov sa Správa TANAP vyhla potrebnému posúdeni vplyvov na životné prostredie a o toto hodnotenie nikdy za posledné desaťročie nepožiadala.  Kým iné Správy národných parkov sa bežne vyjadrujú ku územnoplánovacej dokumentácii všetkých obcí vo svojom kompetenčnom území (nielen v národnom parku, ale aj ochrannom pásme či v tzv. voľnej krajine v 1. stupni ochrany) Správa TANAP tak nie vždy robí. Nezabúdajme že úlohou pracovísk ŠOP je odborne posúdiť a vypracovať odborné stanovisko pre orgány štátnej správy ochrany prírody a krajiny nielen v národnom parku, ale aj v ochrannom pásme či vo voľnej krajine. ŠOP je odbornou organizáciou ochrany prírody na celom území štátu, preto je neakceptovateľné ak si neplní svoje úlohy. Verejnosť aj zainteresované strany v poslednej dobe vyjadrili svoju nespokojnosť prostredníctvom rozličných iniciatív. Medzi tie najviditeľnejšie patrí verejná petícia Osloboďme národné parky, ktorú zorganizovalo 25 mimovládnych organizácií na podporu skutočnej reformy riadenia národných parkov.

V júli 2021 bol ministrovi životného prostredia odoslaný otvorený list podpísaný zástupcami miestnych mestských úradov, vedy, cestovného ruchu a kultúrnych odvetví tatranského regiónu. V liste požadovali, aby vláda konala, napravila situáciu a zapojila miestnych obyvateľov do procesu riešenia problémov v Tatranskom národnom parku a jeho okolí. Štátne inštitúcie vrátane správy Tatranského národného parku však doteraz nevedú dialóg s miestnymi zainteresovanými stranami. Naopak, čoraz viac narastá nespokojnosť a nedôvera voči kompetentným úradníkom, ktorí schválili dnešnú podobu suburbanizácie. Správa Tatranského národného parku v zásade stratila v regióne svoju dôveryhodnosť. Jeden z pilierov statusu biosférickej rezervácie UNESCO MAB, otvorený dialóg s miestnymi komunitami, chýba.

Miestni obyvatelia sa cítia byť bezmocní, iní zas vôbec netušia o schválených zmenách v územných plánoch. Keď však občania odhalia rozsah plánovanej suburbanizácie a navrhovaná výstavba sa pomaly stáva realitou, podnecuje ich to k akcii.
Iniciatíva Milujem zelené Tatry vznikla spontánne, zainteresovanými občanmi a organizáciami, ktoré vyzývajú všetkých, aby spojili sily v snahe zachovať Tatry ako útočisko pre voľne žijúce zvieratá a príjemné miesto pre život ľudí. Požadujú od kompetentných prevziať zodpovednosť za budúcnosť Vysokých Tatier a presadzovanie medzinárodných a národných záväzkov chrániť Tatry a ich krehké ekosystémy pre ľudstvo a budúce generácie, nie iba pre tých, ktorí majú moc a peniaze.

Pavol Barabaš (z članku “Krajinotvorba – neznámy pojem na Slovensku”)

Postupne sa začnú pretvárať i podhoria Vysokých Tatier. Stratia charakter výnimočnosti. Krásne zakvitnuté podhorské lúky, kde bolo z ochranárskych dôvodov zakázané aj pásť dobytok, sa zrazu menia na stavebné pozemky. Najmenšie veľhory sveta budú /vďaka trhu/ vyrastať z mora apartmánových domov, či výletných sídiel naprojektovaných za účelom zisku bez vzťahu, bez úcty, či chápania duchovného dedičstva.

Najväčším problémom dneška je devalvácia vzťahu ku krajine, k rodnej zemi a úcty k prírode. Ako sa dnes k nej staviame, tak sa nám v budúcnosti odmení. Mnohí cítime bezmocnosť. Čo s tým zmôžeme, keď už je to v územnom pláne? Sú časté prípady, keď skorumpovaný úradník s okrúhlou pečiatkou môže bez postihu rozhodovať v neprospech verejného záujmu, krajiny, či ochrany životného prostredia sa množia v našej spoločnosti ako metastázy. Ako sa však ubrániť pred rakovinou, čo postihuje našu krajinu?

Svetlana Belova, Občianská iniciatíva Milujem zelené Tatry.  7 oktobra 2021

Občianská iniciatíva Milujem zelené Tatry

Dodatočné materiály:

Prezentacia “Tatras at the crossroads” (konferencia „Chránené územia – základ ekologickej konektivity v Karpatoch“ , 28-30.9. 2021, Visegrád, Maďarsko).

Comments are closed.