Mlynica v rukách developerov

Mlynica, kedysi maličká malebná podtatranská obec, sa každým dňom čoraz viac podobá tatranským osadám, ktoré postihol osud suburbanizácie. Kráča cestou Štrbského Plesa či Demänovskej doliny, kde sa nedáva priestor verejnému záujmu a ochrane prírodného dedičstva, no necháva sa voľná ruka developerom a vybraným skupinám súkromníkov.
Krajinu a prírodu v týchto obciach nechráni ani fakt, že sa nachádzajú priamo, alebo na hranici nášho najväčšieho a najstaršieho národného parku.

Od roku 2012, kedy bol vypracovaný pôvodný územný plán (UP) obce, ktorý bral ohľad na významné biotopy a lokality, na udržateľný rozvoj obce a rozvoj cestovného ruchu, sa udialo celkom päť zmien UP. Tie vo veľkom rozsahu zmenili plochy pôvodne vymedzené ako územia s rekreačnou funkciou, orné pôdy, lúky a pasienky na hustú zástavbu rodinných domov. Na sídelnú kašu, ktorá s pôvodným návrhom využitia územia nemá veľa spoločného.

Pohľad na rýchlo sa rozrastajúcu zástavbu rodinných domov v ochrannom pásme TANAP

Napríklad v roku 2017 išlo o zmenu, ktorá premenila celkovo 51,59 ha, z toho 38,32 ha ornej pôdy na obrovskú plochu určenú pre individuálnu bytovú výstavbu.

Najväčšie developerské projekty z týchto zmien, ktoré rátali s výstavbou 135 rodinných domov (Medzi vodami) a ďalší svýstavbou 65 rodinných domov (Pod Lesom), dostali jednohlasnú podporu obecného zastupiteľstva, napriek početným pripomienkam občanov.

V textovej časti dokumentu ku zmenám 2017 sa pritom píše:
„Záber poľnohospodárskej pôdy navrhujeme v súlade so zásadami ochrany poľnohospodárskej pôdy, ochrany prírody a krajiny, ekologizácie, tvorby estetickej krajiny a environmentálnej politiky štátu.“

Zmeny boli hladko schválené, aj keď v pôvodnom UP (2012) sa píše:
„Ďalšiu urbanizáciu katastrálneho územia Mlynica v povodiach Novolesnianského
a Skalného potoka nenavrhovať. Z urbanizácie sa vylučuje taktiež lokalita Medzi vodami, ktorá sa nachádza na sútoku Červeného a Novolesnianského potoka.“

Toto všetko sa udialo so súhlasom okresného úradu v Poprade, odboru Životného prostredia, ktorý nemal žiadne špecifické námietky, ani nevydal pre investora podmienku s nutnosťou vypracovať strategický dokument o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), napriek tomu, že sa jedná o obrovskú plochu ležiacu v ochrannej zóne najstaršieho národného parku. Tá bola v pôvodnom UP označená ako „nezastavateľná plocha“.

Štátna ochrana prírody- Správa TANAP sa ku zámeru nevyjadrila.

Z urbanistického pohľadu je takto roztrúsená zástavba v extraviláne, slušne povedané, veľmi nešťastným riešením.

Plánovaná výstavba rodinných domov zo zmien UP 2017

Dnes stojíme pred novou zmenou UP z r.2020, ktorá navrhuje premeniť vybrané plochy v katastri obce Mlynica o celkovej rozlohe cca 53 ha z funkčných plôch lúk, ornej pôdy prevažne na zástavbu rodinných domov a výroby. To je približne rozloha 74 futbalových ihrísk. Nielenže sa naďalej krajina rozčleňuje zástavbou, mení sa jej charakter a pohľady do krajiny, no tentokrát sú ohrozené významné biokoridory pre lesnú zver v okolí Červeného a Novolesnianskeho potoka, významné rastlinné spoločenstvá a ekostabilizačná zeleň, ktoré sa na týchto územiach nachádzajú podľa miestneho USES (2007, Ing. M.Koreň).

Funkcie plôch pred zmenami UP č.5                                          Funkcie plôch po zmenách UP č.5

Frázy o potrebe zachovania prírody a pekne znejúce slová ako ochranné pásmo a biodiverzita sú súčasťou povinnej, často len skopírovanej, kapitoly každej zmeny územného plánu.

Textové časti týchto dokumentov sú často úplným opakom ich grafickej časti a v realite nemajú s ochranou prírody a prírode blízkym rozvojom územia nič spoločné. V Mlynici tak pri súčasnom tempe a rozsahu zmien a doplnkov k územnému plánu po prírode nezostane ani stopy…

Mokraď v povodí Červeného potoka v Mlynci dnes.                           

Plánovaná výstavba rodinných domov na území súčasnej mokrade (ZaD UP č.5, 06/2020)

Kto sa postaví na stranu prírody? Nemali by to byť zvolení zástupcovia občanov a orgány ochrany prírody a ŽP? Čo tu po nás ostane pre ďalšie generácie?

Ak nechcete byť len tichými pozorovateľmi toho, ako sa nám nenávratne pred očami stráca prírodné dedičstvo, pridajte sa k iniciatíve občanov Zelená Mlynica (FB- https://www.facebook.com/zelenamlynica), sledujte naše aktivity a skúsme sa spoločne osobne zúčastniť schvaľovacích procesov obecných zastupiteľstiev. Dajme najavo, že nám to nie je jedno.

Občianska iniciativa Zelená Mlynica

 

Comments are closed.