Téma reformy národných parkov zdvihla zo stoličky viacerých Tatrancov, miestne organizácie i odbornú verejnosť

“Územie kde žijeme si poznáme najlepšie“ tvrdia viaceré tatranské osobnosti a odborníci z rôznych oblastí, ktorí sa spojili a spolu s miestnymi občianskymi združeniami napísali výzvu poslancom NR SR i ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi.

Tatranskí odborníci žiadajú, aby boli formou aktívnej účasti zapojení do tvorby aktuálne zverejnenej zmeny legislatívy súvisiacej s reformou národných parkov, ktorá výrazne ovplyvní aj budúcnosť Tatranského národného parku.  Upozorňujú na to, že Vysoké Tatry sú oproti iným národným parkom na Slovensku, či v Európe, unikátom. Na rozdiel od iných národných parkov majú viaceré špecifiká, ktoré nie sú bežné. Jedným z nich je intravilán mesta situovaný priamo v národnom parku. Nenahraditeľný význam majú vynikajúce zákonom uznané klimatické podmienky vhodné na liečenie, ktoré sú využívané od 19.storočia na kúpeľné a rekreačné pobyty. Ďalším významným špecifikom Vysokých Tatier je existencia vedeckých a výskumných centier.

Ing. Ján Šimko, podpredseda Asociácie slovenských kúpeľov poukazuje na dôležitosť zdravého lesa pre klimatickú liečbu. „Len zdravé stromy, najmä ihličnaté, produkujú tzv. negatívne ióny, čiže kyslíkové anióny, ktoré sú pre liečbu dýchacích ciest nevyhnutné, sú liečivou zložkou ovzdušia“ tvrdí. Vysoké Tatry boli jedným z prvých miest klimatickej liečby na Slovensku. Vzhľadom na aktuálne postupujúce klimatické zmeny si ich preto musíme zásadne chrániť. „Masová výstavba aj lykožrútove kalamity liečivým účinkom miestneho ovzdušia neprospievajú“ a dodáva „ práve v období, keď po pandémii COVID 19 ľudia potrebujú vhodné prírodné podmienky na liečenie, rozbieha sa v podhorí obrovská výstavba, žiaľ aktuálne aj posväcovaná predstaviteľmi zložiek ochrany prírody“.

Lucia Dubielová, miestna poslankyňa a jedna z iniciátoriek výzvy pripomína: „Tatranský národný park do 90-tych rokov fungoval ako celok. Zahŕňal všetky zložky pôsobiace v regióne, ktoré boli vyvážené, aby bola zabezpečená  ich dlhodobá udržateľnosť. Bola zharmonizovaná ochrana prírody s kúpeľníctvom, cestovným ruchom, so športom, s vedou a  s dopravou aj naplnením všetkých základných funkcií pre trvale žijúce obyvateľstvo Vysokých Tatier, ktoré na tomto území žije najmenej od roku 1876“ . 

Jej poslanecký kolega súhlasí a dodáva: „Nevhodným zásahom a bez znalostí histórie môžeme toto vzácne územie vážne ohroziť a zmeny budú nezvratné“ tvrdí poslanec mesta Vysoké Tatry Juraj Husovský: „Vo Vysokých Tatrách žijem od narodenia a každú zmenu v prístupe k prírode a správe tohto územia vnímam veľmi citlivo a vo všetkých jej dôsledkoch“

Občianske združenia, miestni verejní činitelia, obyvatelia, ale hlavne renomovaní odborníci nenachádzajú v súčasnosti dôveru voči aktuálne pôsobiacim vedúcim predstaviteľom orgánov ochrany prírody pôsobiacich pre oblasť Vysokých Tatier, pretože ich pôsobením manažment ochrany prírody, v období najmä posledných desiatich rokov, vlastne ani nie je, neexistuje. Dôkazom je obrovská aktuálna zastavanosť územia Vysokých Tatier, ale aj pripravované zámery developerov v Tatrách a pod Tatrami. Aj tieto skutočnosti boli predmetom výzvy, ktorá bola zaslaná pánovi ministrovi a sto päťdesiatim poslancom.

Bývalá poslankyňa a miestna aktivistka Iveta Bohušová hovorí „Vzhľadom na nefunkčnosť príslušných orgánov ochrany prírody sme boli nútení prostredníctvom vlastných združení a občianskymi iniciatívami roky vstupovať do pripomienkových konaní, obhajovať záujem o ochranu prírody“.

Tatranci veria, že výzva bude úspešná a svorne tvrdia, že bez ľudí a odborníkov, ktorí na území žijú a pracujú, by sa žiadna zmena nemala uskutočniť.

Lucia Dubielova, Iveta Bohušová 23.jun 2021

Text vyzvy