Stáž “Environmentálna výchova – skúsenosti vedúcich národných parkov”

V dňoch 15. až 18. apríla 2025 slovensko-ukrajinský tím projektu Zelené poklady Karpát navštívil národné parky Bavorský les a Šumavu. Cieľom stáže bolo načerpať inšpiráciu v zážitkovej environmentálnej výchove a zo skúsenosti nemeckých aj českých kolegov, ktorí patria v tejto sfére medzi európskych lídrov a majú sa o čo podeliť. Pre účastníkov bol pripravený bohatý interaktívny program, ktorý dal priestor pre lepšie pochopenie prírodnej pedagogiky založenej na jednoduchých ale efektných hrách v prírode, počas ktorých sa deti učia vnímať ju všetkými zmyslami, dostavajú priestor ju spontánne objavovať, ale aj pre kreatívne učenie, pre rozvoj fantázie a nových zručnosti.

Úspechom v týchto národných parkoch je, že v nich sú hlavne úžasní a zanietení ľudia, ktorých práca v environmentálnej výchove baví a toto ich nadšenie pre prírodu prenášajú aj na deti a ostatných návštevníkov, napr. formou hry dajú deťom priestor premeniť sa na chvíľu na lesné zvieratá a vďaka tomu im potom deti lepšie rozumejú. Tento prístup prináša úplne iné učenie, keď stačí len pekné miesto v prírode a jednoduché pomôcky, ako napr. gaštany, drevené štipce, malé zrkadlá… vďaka skvelej metodike sa deti nielen zabavia, ale sa aj veľa naučia – napr. ako vidí srnka či aké je to, keď veverička či medveď hľadá svoju potravu. Užívajú si pohyb, endorfíny, kochajú sa nádherou lesa, ktorý je každý deň iný. Po aktivitách nasleduje reflexia, počas ktorej vďaka výborným otvoreným otázkam deti dostávajú dostatok priestoru na uvažovanie o prírode a našom mieste v nej. Učia sa vnímať výzvy, reagovať na ne, prezentovať, spolupracovať, argumentovať, rešpektujúcu komunikáciu aj prehodnocovať svoje postoje. V rámci hier integrujú viaceré predmety. Ak sú deti zaujaté, na mobily si ani nespomenú. Ak potrebujú určovať napr. druhy rastlín, vedia ich efektívne využiť.

Okrem prírodnej pedagogiky a praktickému tréningu si účastníci pozreli aj moderné enviro-učebne, školy v prírode, návštevnícke centrá a voliéry pre divoké zvieratá v ich prirodzenom prostredí sprístupnené pre verejnosť, ktoré tieto národné parky pre návštevníkoch vybudovali. Stihla sa aj návšteva Lesohistorického múzea v St. Oswalde, čo bola príjemná príležitosť trocha bližšie spoznať aj históriu nemecko-českého pohraničia, ktoré dnes tvoria dva národné parky spoločne nazývané aj “zeleným srdcom Európy”, lebo chránia najväčšiu súvislú lesnú plochu v strednej Európe.

Celá stáž sa niesla vo veľmi príjemnej nálade, dala priestor aj na diskusiu a zamyslenie. Účastníci si odniesli veľké množstvo dojmov, zážitkov, praktických rád a inšpirácie do ďalšej práce pri realizácii projektu Zelené poklady Karpát. Všetci sa zhodli, že spolupráca s kolegami z Bavorského lesa a Šumavy je dôležitá a tešia sa na ďalšiu spoluprácu a výmenu skúsenosti.

Spätná väzba účastníkov stáže

Nadiia Chaban, designer a inštruktor športových aktivít projektu

Stáž v Národnom parku Šumava bola pre mňa veľmi silným zážitkom – kombinácia smútku aj nadšenia. Smútok z toho, že u nás na Ukrajine je kvôli vojne rozvoj prírodných parkov veľmi zložitý, a že aj vo Vysokých Tatrách, kde momentálne žijem, je veľa možností, ktoré zostávajú nevyužité. Ale aj veľké nadšenie – najmä z tímu ľudí, ktorí v Šumave pracujú s obrovským nasadením aj po 20 rokoch, a z ich prístupu k vzdelávaniu detí.“

Osobitne ma očarili ich vzdelávacie materiály – nádherne ilustrované, vytvorené s láskou a pochopením pre deti. Obsahujú nielen učebnice, ale aj pexesá, drevené figúrky zvierat, puzzle, sezónne kalendáre či interaktívne hry. Každý prvok je premyslený a podporuje zážitkové učenie. Predstavujem si, aké úžasné by bolo mať niečo také aj pre karpatské deti – aby prírodu spoznávali hravo a s radosťou.

Po tejto ceste mám silnú motiváciu prispieť k tomu, aby sa Karpaty stali lepším miestom pre deti – na oboch stranách hranice.

Maria Benčatova, metodista, tréner a editor projektu 

Vďaka stáži som mala možnosť zažiť prácu lektorov v národných parkoch Bavorský les a Šumava. Najviac ma oslovila jednoduchosť a efektivita hier v prírode – deti sa stávajú súčasťou lesa, učia sa vnímať ho všetkými zmyslami a prirodzene rozvíjajú vzťah k prírode. Pomocou drobných pomôcok (gaštany, zrkadlá, štipce) rozumejú svetu zvierat, pohybu v lese, ekosystémom.

Silným prvkom je reflexia – deti dostávajú priestor na vyjadrenie, učia sa spolupracovať, argumentovať, prepájať poznatky a rešpektovať rôzne pohľady. Výrazne sa rozvíja medziodborové učenie. Zaujalo ma aj prepojenie s učebnými osnovami – programy sú plánované s učiteľmi, deti trávia v prírode celý týždeň. Vďaka dobrovoľníkom pracujú v malých skupinách, čo umožňuje individuálny prístup.

V Šumave sme videli výbornú metodiku a materiály pre deti od materskej školy po univerzitu. Teším sa na možnosť adaptovať metodiku „Poďme na to od lesa“ aj do nášho prostredia.

Jakub Tomaškovič, horský sprievodca

Čo ma skutočne príjemne prekvapilo, bol ich komplexný prístup k ochrane prírody – ktorý nekončí len pri značkách a zákazoch. Zahŕňa zachovanie kultúry, krajiny, histórie a hlavne výchovu novej generácie.

Systém environmentálneho vzdelávania, ktorý sme videli – od škôl v prírode, cez enviro učebne, až po špičkové návštevnícke centrá a múzeá – ukazuje, že sa to dá robiť s láskou, odbornosťou a v spolupráci s verejnosťou. A keď k tomu pridáte divoké zvieratá v ich prirodzenom prostredí, dostupné pre pozorovanie, máte recept na hlboké prepojenie človeka s prírodou.

Veľká vďaka patrí aj všetkým úžasným ľuďom, ktorých sme stretli – robia svoju prácu s nadšením a inšpirujú aj nás, aby sme sa snažili posúvať ďalej.